Ako rozpoznať Alzheimerovu chorobu a dá sa jej predísť?

Zabudnuté kľúče či meno herca z filmu ešte neznamenajú Alzheimerovu chorobu. Podstatné je, či sa zábudlivosť opakuje, zhoršuje a začína brániť v bežných činnostiach. Choroba je najčastejšou príčinou demencie, no nie je to prirodzený dôsledok starnutia. Odpovede nižšie sa venujú otázkam, ktoré si ľudia kladú, keď sa o seba alebo o blízkych začnú báť. Nejde o diagnózu, tú môže stanoviť iba lekár.

Zábudlivosť alebo príznak choroby?

Bežná zábudlivosť je prechodná. Zabudnete, kde ste dali okuliare, ale po chvíli si spomeniete a nájdete ich. Neskôr si spomeniete na meno, ktoré vám vypadlo. Vaša orientácia a schopnosť sa postarať o seba pritom zostávajú v poriadku.

Pri Alzheimerovej chorobe sa najprv zhoršuje pamäť na nedávne udalosti. Človek sa opakovane pýta na to isté, zabúda nedávne rozhovory a stráca veci na nezvyčajných miestach. Neskôr sa pridávajú problémy s plánovaním, hovorením a orientáciou v čase. Rodina si často všimne zmeny skôr než sám dotknutý.

Pozornosť si zaslúžia aj zmeny nálady a správania. Podráždenosť, úzkosť, stiahnutie sa zo spoločnosti alebo nezáujem o záľuby môžu byť prvými signálmi. Príznaky sa líšia od človeka k človeku. Jednotlivý príznak nič nedokazuje, dôležité je celkové napredovanie.

Kedy sa objednať k lekárovi

K lekárovi choďte, ak zábudlivosť pretrváva niekoľko mesiacov, zhoršuje sa alebo narúša každodenné fungovanie. Príkladom je zabudnutie zaplatiť účty, strata v známej štvrti alebo problémy s varením. Nečakajte, že sa to časom zlepší. Včasná návšteva dáva viac možností.

Začnite u praktického lekára, ktorý zhodnotí príznaky a môže odoslať k neurológovi alebo geriatrovi. Vyšetrenie zahŕňa rozhovor, testy pamäte a vylúčenie iných príčin. Zábudlivosť môže vyvolať nedostatok vitamínov, problémy so štítnou žľazou, depresia alebo vedľajšie účinky liekov. Mnohé z nich sú liečiteľné.

Pripravte si pred návštevou zoznam príznakov a lieky, ktoré užívate. Ak to ide, vezmite so sebou blízkeho, ktorý môže doplniť pozorovania. Lekárovi pomôže vedieť, od kedy sa zmeny objavujú. Takto vznikne presnejší obraz.

Čo môže znížiť riziko

Istý spôsob, ako sa chorobe vyhnúť, neexistuje. Výskum však ukazuje, že určité návyky znižujú riziko demencie. Ide o pravidelný pohyb, zdravý krvný tlak a kontrolu cukrovky. To, čo prospieva srdcu, prospieva aj mozgu.

Ďalším faktorom je spánok. Chronický nedostatok spánku sa spája s horším fungovaním mozgu. Podobne je to s fajčením a nadmerným pitím alkoholu, ktoré poškodzujú cievy. Zlepšenie týchto návykov má význam v každom veku.

Prospešné je aj udržiavanie sociálnych kontaktov a duševná aktivita. Čítanie, učenie sa jazykov, spoločenské hry či dobrovoľníctvo udržiavajú mozog v kondícii. Zvlášť užitočné je, ak vás činnosť baví. Dôležité je aj liečenie straty sluchu, ktorá sa so zhoršením pamäte spája.

Čo sa deje po stanovení diagnózy

Diagnóza neznamená koniec samostatného života. V počiatočnom štádiu môže človek zostať v domácom prostredí, pracovať na prispôsobení bývania a plánovať budúcnosť. Čím skôr sa o diagnóze hovorí, tým viac môže rozhodnúť sám. Rodina má čas pripraviť sa.

Liečba chorobu nevylieči. Lekár môže predpísať lieky, ktoré v niektorých prípadoch dočasne zmiernia príznaky. K liečbe patrí aj režim dňa, pohyb a podporné aktivity. Rozhodnutia o liekoch patria len lekárovi.

Dôležité je zabezpečiť právne a praktické veci. Patrí k nim plnomocenstvo, financie a miesto, kde sa o človeka bude starať. Tieto otázky je lepšie riešiť včas. Pomôžu sociálni pracovníci, poradne a organizácie združujúce rodiny pacientov.

Ako pomôcť blízkemu človeku

Hovorte s človekom pokojne, jednoducho a bez vyčítania. Ak sa pýta opakovane, odpovedzte znova, akoby to bolo prvýkrát. Opravovanie chýb vyvoláva stres. Úsmev a pokojný tón pomáhajú viac než argumenty.

Udržiavajte rutinu. Pravidelné jedlá, prechádzky a spánok dávajú pocit istoty. Zapisujte dôležité veci a umiestnite na viditeľné miesta kalendár alebo hodiny. Zjednodušte okolie, odstráňte nebezpečné predmety.

Nezabúdajte na seba ako opatrovateľ. Starostlivosť je namáhavá a vyčerpanie hrozí aj blízkym. Využite pomoc rodiny, denné centrá alebo odľahčovaciu službu. Pocit viny je bežný, ale nepomáha.

Časté otázky

Je Alzheimerova choroba dedičná?

Väčšinou nie. Riziko mierne zvyšuje výskyt u blízkych príbuzných, ale veľa ľudí ochorie bez rodinnej záťaže. Veľmi zriedkavé formy s nástupom v mladšom veku majú výraznejšiu dedičnú zložku, a tu pomáha genetické poradenstvo.

Dá sa choroba vyliečiť?

Nie, v súčasnosti sa vyliečiť nedá. Lieky a podporná starostlivosť môžu u niektorých ľudí zmierniť príznaky a spomaliť ich zhoršovanie. Výskum pokračuje, preto sa oplatí sledovať informácie od lekára.

Aká je prvá vec, ktorú urobiť pri podozrení?

Dohodnite si termín u praktického lekára a zapíšte si príznaky. Nepodstupujte testy na vlastnú päsť z internetu. Lekár posúdi, či treba ďalšie vyšetrenie, a vylúči iné príčiny.

Zdroje

• Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky
• Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky
• Svetová zdravotnícka organizácia