Bežecké tenisky vyberáte podľa nohy, nie podľa farby ani ceny

Prvý beh býva rozhodnutím na poslednú chvíľu: obujete tenisky, ktoré máte doma, a vyrazíte. Po dvoch týždňoch prichádzajú pľuzgiere, boľavé lýtka a pocit, že beh vám jednoducho nesedí. Často pritom nie je chyba v kondícii, ale v obuvi a v niekoľkých presvedčeniach, ktoré sa o nej stále opakujú. Nižšie nájdete omyly, s ktorými sa začínajúce bežkyne stretávajú najčastejšie, a to, čo platí namiesto nich. Pri každom z nich je rada, ktorú využijete pri skúšaní obuvi už pri najbližšom nákupe.

Halová obuv nie je bežecká obuv

Tenisky, v ktorých chodíte do posilňovne alebo na squash, majú pevnú bočnú oporu a plochú podrážku. Bežecká obuv je navrhnutá inak, počíta s pohybom dopredu, s opakovaným dopadom na pätu alebo strednú časť chodidla a s odvíjaním cez špičku. V halovej obuvi sa dá odbehnúť pár minút, no pri dlhšej trase sa prejaví nedostatočné tlmenie. Rozdiel pocítite hlavne po zbehnutí z kopca alebo po treťom kilometri na asfalte.

Pomôže jednoduchá skúška. Obuv vezmite do rúk a skúste ju prehnúť v mieste, kde sa ohýba chodidlo, bežecká sa ohne pri prstoch, nie v strede. Pozrite sa aj na pätu, ktorá býva vystužená, aby držala nohu pri dopade. Obuv na bežné nosenie má často tvrdšiu a rovnú podrážku.

Neznamená to, že staršie tenisky treba vyhodiť. Na chôdzu, na prechádzku so psom či na krátky tréning s činkami poslúžia dobre. Len im nedávajte úlohu, na ktorú nikdy neboli určené. Ak pri behu pociťujete bolesť v holeniach alebo kolenách, najprv skontrolujte obuv a až potom zvyšujte tempo.

Mäkká podrážka nie je automaticky pohodlná

V obchode sa najmäkšia topánka zdá najlepšia, lebo prvé kroky po koberci sú príjemné. Po hodine behu však príliš mäkká pena môže nohu destabilizovať a unavuje lýtka, pretože sa v nej chodidlo rozhýbe viac, než by sa hodilo. Ideálne je tlmenie, ktoré zachytí náraz a zároveň dá pocit pevnej opory. Preferencie sú pritom individuálne a závisia od vašej hmotnosti, tempa aj trasy.

Ľahká a svižná obuv zase nie je pre každého. Pretekárske modely s tenkou, tuhou podrážkou sú stavané na rýchlosť a skúseného bežca so silným svalstvom chodidla. Začiatočníčka na nich môže pocítiť tlak na priehlavku a dlhšie tréningy znáša horšie. Pri rekreačnom behu dvakrát týždenne je rozumnejší stred ponuky, teda stredne mäkká obuv bez extrémov.

Na posúdenie tlmenia nestačí stlačiť podrážku palcom. Prejdite sa v topánkach po tvrdej podlahe aspoň päť minút, skúste malý poklus a náhle zastavenie. Všímajte si, či sa pata neposúva a či necítite kolísanie do strán.

Veľkosť ako na ulicu vás po piatich kilometroch prezradí

Pri behu sa chodidlo zväčšuje a mierne roztiahne, najmä keď je teplo. Tenisky v rovnakej veľkosti ako vaše mestské topánky preto často tlačia na nechty a spôsobujú pľuzgiere alebo tmavnúce nechty. Medzi najdlhším prstom a špičkou má zostať voľný priestor široký približne ako palec. Skúšajte ho postojačky, nie vsediačky.

Obuv skúšajte popoludní alebo podvečer, keď je chodidlo mierne opuchnuté, a to v ponožkách, v ktorých budete behať. Obe topánky si obujte, lebo jedna noha je často o niečo väčšia. Ak sa vám pri behu dvíha päta, skúste iný spôsob šnurovania, skôr než siahnete po menšej veľkosti.

Šírka je rovnako dôležitá ako dĺžka. Úzka špička stláča prsty a pri dlhšej trase môže viesť k pocitu necitlivosti, príliš široká topánka sa zase pri každom kroku hojdá. Niektoré modely sa vyrábajú vo viacerých šírkach, takže sa pri skúšaní pýtajte. Neprekvapte sa, ak bežecká veľkosť vyjde o pol čísla väčšia, než ste zvyknutá.

Pronácia nie je diagnóza

O pronácii sa hovorí tak, akoby šlo o chybu, ktorú treba opraviť drahou obuvou. V skutočnosti je to prirodzený pohyb chodidla smerom dovnútra pri dopade, ktorý má každý, len v rôznej miere. Stabilizačné topánky sú určené ľuďom s výraznou pronáciou, ktorí zároveň pociťujú ťažkosti. Zdravý bežec s nimi nemusí vôbec začínať.

Spoľahlivejšie než hádanie je krátke vyšetrenie pohybu, ktoré urobí fyzioterapeut. Aj to je však pohľad na pár krokov, nie rozsudok. Ak sa vám v súčasnej obuvi beží dobre, nemeňte ju len preto, že niekto vyčítal tvar vášho chodidla z odtlačku na papieri.

Pri bolestiach, ktoré sa opakujú na tom istom mieste, nehľadajte riešenie len v topánkach. Príčinou môže byť rýchly nárast kilometrov, slabé svalstvo bokov alebo tvrdý povrch. Ak bolesť neustúpi po niekoľkých dňoch odpočinku, obráťte sa na lekára alebo fyzioterapeuta. Obuv je len jedna z premenných.

Nové tenisky a prvý dlhý beh nepatria k sebe

Nové tenisky vyzerajú pohodlne už po prvom obutí, no chodidlo si na ne musí zvyknúť. Na prvý dlhý beh alebo na preteky ich preto neberte. Vyskúšajte ich najprv na dvoch alebo troch kratších tréningoch. Za ten čas sa ukáže, či netlačia, či neotierajú pätu a či šnúrky držia.

Dobrou praxou je striedať dva páry. Chodidlo je zaťažované trochu inak a pena v podrážke sa medzi behmi stihne zotaviť. Nemusíte kupovať dva páry naraz, druhý pár doplňte, keď prvý začne starnúť.

Ak ste obuv objednali na diaľku a nesedí, vyskúšajte ju doma na čistej podlahe a vráťte ešte nepoužitú. Spotrebiteľ môže pri nákupe na diaľku zvyčajne odstúpiť od zmluvy do štrnástich dní, podmienky vrátenia si však overte u konkrétneho predajcu. Zablatenú alebo zodratú obuv vrátiť nemožno.

Koľko kilometrov tenisky vydržia

Bežeckú obuv nevymieňate preto, že sa rozpadla, ale preto, že prestala tlmiť. Orientačne sa uvádza šesťsto až osemsto kilometrov. Ťažší bežec alebo niekto, kto beháva po asfalte, ich opotrebuje skôr. Vonkajšia podrážka môže vyzerať skvelo, kým pena v strede je už stlačená.

Ukazovateľom sú aj vaše pocity. Nová únava lýtok, bolesť v kĺboch po behu, ktorú ste predtým nepoznali, alebo viditeľné záhyby v pene hovoria, že je čas na výmenu. Položte topánky na rovný stôl a pozrite sa na ne zozadu. Ak sa nakláňajú na jednu stranu, noha v nich nestojí rovno.

Zápis kilometrov v aplikácii alebo v zošite uľahčí výmenu aj porovnanie s modelmi, ktoré ste mali predtým. Starú obuv nevyhadzujte hneď, môže slúžiť na prechádzky alebo do dažďa.

Povrch rozhoduje o type podrážky

Cestná obuv má hladší behúň a viac tlmenia, lebo asfalt je tvrdý a rovnomerný. Terénna obuv má hrubé výstupky, ktoré na dláždenej ceste rýchlo zodierajú a zbytočne zaťažujú chodidlo. Ak behávate oboje, do úvahy prichádza kompromisný model s nižšími výstupkami.

Na lesných cestách a poľných chodníkoch sa zíde obuv so zosilnenou špičkou, ktorá chráni prsty pred kameňmi a koreňmi. Za mokra pomôže behúň s hlbším vzorom. Na bežeckom páse alebo na tartane úplne stačia cestné modely.

Pred nákupom si preto spíšte, kde a ako často behávate, a nie len koľko ste ochotná minúť. Tento zoznam podajte predavačovi alebo si ho prejdite pri porovnávaní modelov. Dobre zvolená obuv vám ušetrí viac nepríjemností než akákoľvek zľava.

Zdroje

• Slovenský atletický zväz
• Slovenská komora fyzioterapeutov
• Slovenská obchodná inšpekcia