Je amazonský dažďový prales skutočne pľúcami planéty?

Amazonský prales je najväčší dažďový prales na svete, ale pľúcami planéty sa nazýva neprávom. Pre svet je dôležitý z iných dôvodov: ukladá uhlík, ovplyvňuje zrážky a ukrýva obrovské množstvo druhov. Okolo neho kolujú aj ďalšie mýty o nedotknutej divočine, úrodnej pôde a večnom daždi. Nižšie sú najčastejšie omyly spolu s tým, čo skutočne platí.

Omyl: prales vyrába väčšinu kyslíka

Stromy v Amazónii produkujú kyslík, ale prales ho zároveň spotrebúva pri dýchaní a rozklade biomasy. Čistý prírastok kyslíka je preto prakticky nulový. Veľkú časť kyslíka v atmosfére vytvára morský fytoplanktón.

Ak by prales zmizol, kyslíku by neubudlo toľko, ako sa často tvrdí. Strata by sa prejavila inde: v uvoľnení uhlíka, v zmene zrážok a v zániku druhov. Preto je argument o kyslíku slabý, hoci ochrana pralesa je opodstatnená.

Platí, že prales viaže veľké množstvo uhlíka v biomase a v pôde. Pri vyrubaní alebo spálení sa časť uvoľní do ovzdušia. To je skutočný dôvod, prečo je jeho zachovanie dôležité pre podnebie.

Omyl: ide o nedotknutú divočinu

Amazónia je domovom domorodých národov, ktoré tu žijú stáročia. Podľa výskumov ľudia krajinu formovali, vysádzali užitočné stromy a obhospodarovali pôdu. Prales je preto aj kultúrna krajina.

Oblasti spravované domorodými komunitami patria k tým, kde sa les zachováva najlepšie. Ich poznatky o rastlinách a zvieratách sú cenné pre vedu. Ochrana pralesa preto zahŕňa aj práva ľudí, ktorí v ňom žijú.

Zároveň v ňom existujú aj úseky takmer nedotknuté, kam človek vstupuje minimálne. Niektoré skupiny sa vedome vyhýbajú kontaktu s okolím. Ich ochrana je predmetom medzinárodných diskusií.

Omyl: pôda pralesa je mimoriadne úrodná

Napriek bujnej zeleni je väčšina pôdy chudobná na živiny. Živiny sú viazané v živých rastlinách a v tenkej vrstve opadu. Rozklad prebieha rýchlo, takže ich rastliny hneď prijímajú.

Po vyrúbaní lesa pôda krátko rodí, potom sa vyčerpá. Pasienky a polia sa tak často opúšťajú po pár rokoch a ďalší les ustupuje. Preto je odlesňovanie dlhodobo neefektívne.

Obnova lesa je pomalá. Znovu vyrastený porast sa líši od pôvodného a prírodné bohatstvo sa vracia desaťročia. Preto je lacnejšie ho chrániť než obnovovať.

Omyl: v pralese neustále prší

Dažďový prales má vlhké podnebie, no v mnohých častiach sa striedajú obdobia dažďov a relatívneho sucha. Zrážky sa líšia podľa regiónu. V suchšom období sa zvyšuje riziko požiarov.

Prales sám vytvára časť svojich zrážok. Stromy odparujú vodu z listov, ktorá sa v atmosfére vracia ako dážď. Rozsiahle odlesnenie tento kolobeh narúša.

Rieka Amazonka je podľa objemu vody najvodnatejšia rieka sveta. Jej povodie zahŕňa niekoľko štátov Južnej Ameriky. Najväčší podiel patrí Brazílii.

Omyl: stačí vysadiť nové stromy

Výsadba stromov pomáha, ale nenahradí starý prales. Pôvodný les je zložitý ekosystém s tisíckami druhov, ktoré nemožno umelo napodobiť. Monokultúrne výsadby majú oveľa nižšiu hodnotu pre prírodu.

Hlavnou príčinou straty pralesa je premena na pasienky pre dobytok a na polia, ako aj ťažba dreva a požiare. Riešením je predovšetkým zastaviť odlesňovanie. Výsadba je doplnkom.

Spotrebiteľ môže ovplyvniť dopyt. Pri nákupe dreva a papiera sa oplatí hľadať certifikát zodpovedného obhospodarovania lesov. Cez voľbu potravín a mäsa tiež vplývame na tlak na krajinu.

Čo o Amazónii isté je

Je domovom mimoriadne bohatého života: obrovského počtu druhov rastlín, hmyzu, vtákov, rýb a cicavcov. Mnohé z nich vedci ešte nepopísali. Strata lesa preto znamená aj stratu druhov, ktoré nepoznáme.

Prales ovplyvňuje podnebie a zrážky ďaleko za vlastnými hranicami. Vedci sledujú, ako sa jeho zmena prejaví v regióne. Presné dopady sa líšia podľa modelov.

Spoľahlivé informácie hľadajte v správach environmentálnych inštitúcií a vedeckých organizácií. Pozor na virálne obrázky, ktoré sa často vzťahujú na iné miesta. Overovanie zdroja je prvý krok.

Môj tip: Pri nákupe nábytku, parketiek alebo papiera by som si pozrela, či výrobok nesie označenie zodpovedného obhospodarovania lesov. Je to jednoduchý spôsob, ako zmenšiť tlak na pralesy. Neznamená to dokonalú ochranu, ale ide o rozumný prvý krok.

Zdroje

• Ministerstvo životného prostredia SR
• Slovenská agentúra životného prostredia
• Štátna ochrana prírody SR